Tatry naše obľúbené

Autor: Ivana Hukeľová | 13.5.2015 o 23:42 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1086x

Milujem Tatry. Je to miesto, kde sa rada vraciam. Nejdem opisovať ich ťažkú malebnosť s írečitými končinami a žblnkotajúcimi potôčikmi. Ja ich proste len „môžem“ v zime, v lete, hocikedy. 

Terén a náročnosť výstupu zvyšujem každým pobytom. Samozrejmé, životu nevyhnutné je zabezpečiť si v týchto terénnych podmienkach vhodného sparing partnera. Sparing partner je veľmi dôležitý a hlavne lacnejší ako záchranná služba. Rýchlejšie a jednoduchšie Vás nájde a tiež zorientuje v teréne: „... keď pôjdeme po tom chodníku, niekde hádam vyjdeme a potom sa niekoho opýtame.“  Ale pekne po poriadku.

Naša prvá návšteva Tatier skončila veľmi úspešne. Veľmi, veľmi úspešne. Boli sme na všetkých najvyšších kopcoch, na ktoré sa dalo ísť. Solisko, Hrebienok, Skalnaté Pleso, Skalnaté Sedlo a skoro sme dali aj Lomničák.  Samozrejmé lanovkou. Ako inak, aj hore, aj dole!

Problém nastal, ale hneď pri druhej návšteve Tatier. Fúúúú, kam vlastne ísť, keď už sme boli „VŠADE“ Zrazu myšlienka, čo tak túra?! Tak sme to naplánovali rovno okolo Štrbského Plesa. Paráda, toľko pohybu a stúpania J  Sparing partner bol trochu zmetený hlavne jeho nohy a pľúca. Zrazu veľké zamyslenie. Na Spišský hrad nevedie lanovka ? Je to síce mierne vzdialené od Tatier, ale prečo nie. Lanovka tam, jasné nebola. „Kyslíkovo-kondičný šok“ nastal, keď sa objavilo druhé parkovisko z ktorého na hrad bolo 50 metrov. Z toho nášho sme šliapali 30 minút do kopca. Vlastne naša prvá viac ako 20 minútová túra v „Tatrách“ bola na Spiši.

Ďalšia naša návšteva Tatier bola v zime. Také ich ešte nepoznáme! Šupli sme si to rovno cez hlavnú sezónu. Tento pobyt sme aktívne využili na získanie prehľadu zimných stredísk.  Bachledová dolina, Lopušná dolina, Tatranská Lomnica, Hrebienok, Solisko, Tatrasvit. Každé máme „prechodené“.  Ako netušíme ako sa v ktorom lyžuje, ale bezpečne vieme opísať v ktorom aký čaj varia. Tu sme objavili ale náš ťažký turistický potenciál. Konečne! Vďaka ti naša netrpezlivosť na státie v radoch na vlek!

Áno, ďalšie leto sa nám  podarilo vyšliapať na Veľké Hincovo pleso, aj  Zamkovského chatu aj iné chaty. Bez lanovky! Naozaj! Až do momentu, kým nám reklamný pútač neoznámil, že keď nenavštíviš najväčší aquapark na Slovensku, ako by si v Tatrách ani nebol. Logiku to síce nemalo, ale marketingový efekt 100 %.

Tak ako milujem Tatry, tak neznášam kúpaliská. Ani keď tomu „kúpalisku“ hovoríte aquapark mi nepomáha. Ani keď za vstup zaplatím 30 €, ani tak mi to nepomáha. Asi som čudná. Bolo potrebné, ale priniesť kompenzáciu za sparingpartnejrské služby pri túrach.  Už ráno som tušila, že to bude dlhý deň. Vyveštila som si to z kávy. Áno, z rozliatej kávy na mojich šortkách. Neviem či som sa viac jedovala s tých špinavých šortiek, alebo že som ostala bez kávy....  Každopádne šortky som vyriešila, kým sa čakalo na lístky na vstupe. Asi to, bolo jediné šťastie. Ak by som vnímala celé tie kolóny ľudí s vypitou kávou a čistými šortkami, asi by som utiekla.

Vošli sme, paráda! Pohľadom sme blúdili po voľných, žltých lehátkach. Miestami mi splývali s úplne rovnako žltou zošliapanou trávou. Ako poviete si hrúúúza, tak ale na druhej strane mohla to byť už koncom augusta len zošliapaná hlina. Netreba byť náročný a fajnový. Bol príplatok za zelenú trávu? No, nebol!  Sústredila som sa opäť na tie lehátka. Buď boli všetky obsadené, alebo som si len na každom dokonale vedela predstaviť prepotených opaľujúcich sa ľudí. Nasiaknuté látky lehátiek od opaľovacích krémov a potu, mi v tom výrazne pomáhali. Nastala Sofiina voľba. Žltá špinavá, zoschnutá tráva, alebo lehátko natreté niekoľkými vrstvami opaľovacích krémov rôznych faktorov. Radšej vám ani neprezradím čo vyhralo.

V bazéne to bola ale zábava. Najskôr sme hrali prekážkový beh pomedzi hlavy, potom kto dokáže stáť dlhšie na jednej nohe, šprint pod ostrekovaciu hadicu a pozri ja viem rozpažiť ruky. Na tobogány sa tiež nedalo dostať. Aby sme ale neprišli o tento zážitok, tak sme si aspoň vytobogánovali oči. Nepoznáte to?  To len jednoducho hýbete očami každou zákrutou tobogánu, najlepšie ak pri tom krútite rovno aj hlavou. Keď to urobíte dva- tri krát, skoro ako by ste tam boli. Ďalším v poradí bol gastronomický zážitok. Zjavne sa všetkým tým ľuďom z bazéna, hry páčili a aplikovali to aj v radoch na jedlo. Pri pohľade na gril som chvíľku rozmýšľala, či to jedlo obracajú na stranu grilu preto, aby to nezhorelo zo strany slnka alebo naopak.  Statočne som to ale zvládla! Celý, celučičký deň na kúpalisku. Bola som na seba hrdá! Šúpať z toľkého slnka som sa začala až v aute po ceste späť.

Tak ešte raz. Milujem Tatry a milujem svojho sparing partnera! A tie budúce dáme určite Rysy,  alebo Gerlach! A s tým kúpaliskom nech mi odpustia všetci „kajšmentke“ masových akcií, ja sa pokúsim brať to menej tragicky a viac s mokrou hlavou. Sľubujem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?