Cestovanie vlakom

Autor: Ivana Hukeľová | 19.5.2015 o 7:22 | (upravené 19.5.2015 o 9:10) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  1001x

Keby sa ma niekto opýtal, čomu v živote venujem najviac času, jednoznačne poviem sedeniu. Sedeniu v aute, autobuse,  vlaku, lietadle.... Mám to odsedené minimálne na  dva trestné činy.  

Cestujem.Stále. Hore, dole, doprava, doľava, do Žiliny a aj do Bystrice cez Košice. Moja veľká dopravná revolúcia bola, ale pri objavení vlaku. Pochádzam z kraja, kde z dediny do dediny vedie železnica jedine cez územie cudzieho štátu. To bol asi dôvod, prečo nakoniec aj keby chcela viesť predsa len nevedie.  Pre 90 % Slovenska šok pre nás „južanov“ železničná reality show.  Pre nás vlak bol to isté ako pre „mestské deti“ objavenie toho, že kuriatku sa nohy nekončia tou kosťou, za ktorú sa to drží, keď sa jedia pečené stehná.

Niekoho zábavné príhody začínajú: „ Vieš, keď sme sa stretli v tej krčme...“ alebo „ Na tej party u Jana.“  Tie moje: „Keď som raz cestovala z Bratislavy do Košíc“ 

Tak teda, keď som raz cestovala z Bratislavy do Košíc...

„Železničná spoločnosť SR sa Vám ospravedlňuje za to, že nefunguje kúrenie. Ako kompenzáciu má každý cestujúci nárok na teplý nápoj v hodnote 1 € zadarmo. Nápoj Vám prinesie vlakový personál.“ Koniec hlásenia.  Vo vlaku bola taká zima, že gumové medvedíky sa dali jesť ako bon pari.  Vydychovať vzduch z úst si mohol jedine smerom dopredu,  aby si sám sebe nespôsobil omrzliny tváre. Na nechty si si mohol umelecky vyrezávať rôzne motívy ako na „Mrázikové okná“, teda keby si v tej druhej ruke mal aspoň trošku citu. Konečne vlakový personál. „Môžem Vám ponúknuť teplý nápoj?“  Bože, to je otázka..... „Najlacnejší teplý nápoj stojí  1,50 €, tak Vás poprosím o doplatok 50 centov.“ Keby som sa nebála, že keď odpadnem, že sa rozbijem ako porcelánový tanier, asi by som aj odpadla.  Čo na to dodať....

..... a keď som cestovala z Bratislavy do Trnavy

Začalo to chaosom na Hlavnej stanici. Na tabuli odchodov lietali 40-50 minútové meškania v každom druhom riadku.  Zmeškané vlaky „púšťali“ skôr a tie čo vlastne nemeškali držali v nejakých staničkách pomimo.  Zmeškanými vlakmi robili, zmeškania aj nezmeškaným a proste celá stanica bola zmeškaná. Minimálne meškanie rok 1890, doba meškanie sa môže samozrejme kedykoľvek meniť (a verte mi nikdy to meškanie neklesne, len stúpne).  Nasadla som teda na prvý vlak, ktorý prišiel a zdal sa mi, že ide aspoň čiastočne v použiteľnom smere. Hneď som spozorovala, že  vo vlaku je nejako viac detí, ale hovorím si to tie prázdniny. Figu borovú prázdniny! Detský vagón to bol! Asi 7 ročný chlapec sa na mňa pozrel  s posmešným pohľadom  a hovorí mi: „My Vás budeme musieť vyhodiť zo sedadla, my tu máme objednané 2 kupé.“ Tak, ale nevyhodil, prečítala som mu čísla sedadiel a išiel vyhadzovať vedľajšie kupé. Deťúrence bol i „coool“. Keď sa vlak pohol oslávili to hlasným spevom. Už na druhej zástavke nám nešiel v celom vagóne reproduktor. Malé bosé dievčatko si to šuplo cez celú chodbičku a mamina ju dobehla, keď malo ruku na gombíku od dverí. Nasledovala hlasná hudba a tanečky chlapčeka zo šiltovkou naopak, ktorý išiel skontrolovať, či to kamoši počujú aj vo vedľajšom kupé. Počuli.  Nepočuť sa to jednoducho nedalo v celom vagóne. Takto rýchlo mi 30 minút vo vlaku ešte neubehlo, normálne som s nimi chcela ostať aspoň po „Poprad“, tak ale cieľ mojej cesty bol iný.

.... alebo,  keď som cestovala z Bratislavy do Bystrice

Na tejto trase sa teda diali veci. Jeden pán si krátil čas občerstvovaním a pravidelným pitným režimom. Spoločenská únava na seba nenechala dlho čakať.  Hodinu si hľadal svoje miesto. Chodil hore a dole a každého sa pýtal, či s ním nesedel. „Pozrite sa na mňa, nesedel som náhodou vedľa Vás?“   Vo Zvolene sa z jedného vlaku stávajú dva. Naša železničná spoločnosť je lepšia ako Copperfield. Odpája posledné dva vagóny vlaku a posiela ich do Banskej Bystrice a zvyšok vlaku do Košíc.  Škoda, že to zabudol vlakový personál oznámiť panej,  ktorá si bola umyť ruky vo vedľajšom vagóne, nakoľko v jej vagóne netiekla voda. Kým sa vrátila jej zvyšná časť rodinných príslušníkov spolu s jej dokladmi, peňaženkou, telefónom, proste všetkým cestovala do Košíc a ona do Banskej Bystrice. Tú som fakt ľutovala.  A teraz obrovské tajomstvo! Tie hlásenia vo väčšine vlakov robia "live" sprievodcovia cez svoju vysielačku! Pani sprievodkyňa pozabudla, kde sme a ohlásila zlú stanice. Hneď v prvom kupé ju cestujúci zorientovali. „ Počkajte idem sa na to pozrieť. Viete tieto staré súpravy sú hrozné.“  Strašne som sa smiala, keď som ju videla ako utiahnutá v prechodovej chodbičke robí nové hlásenie so správnou stanicou. Mala to u mňa za 100 bodov.  Prvých 50 za nové hlásenie a druhých za vetu,  pre cestujúcich, ktorí ju upozornili na zlú stanicu. „No čo, už to zahlásilo dobre?“

.... a keď som cestovala...  
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?